Trek cez tri sedlá: dobrodružstvo na celý život v Nepále

Ako to urobiť a na čo

Základom úspešnej cesty je dôkladná príprava. Fyzická a psychická, ale aj slušná suma peňazí, takže ak sa chcete do krajiny osemtisícoviek vydať v budúcej jarnej sezóne (ideálne na prelome apríla a mája, keď je trek kvôli končiacej sa sezóne najmenej preplnený), začnite šetriť už tento rok. Náklady určite nepôjdu pod 60 000 Kč. Ak navyše chcete ísť na niektorý z horolezeckých vrcholov, pripočítajte si niekoľko tisíc navyše. A ak nie ste v horách doma a nemáte kompletnú výbavu od ľadovcových okuliarov a páperového spacáku až po mačky, budete musieť investovať aj do materiálu. Ale každý cent sa oplatí! Navyše, ak ste smädný typ a dokážete si časť výletu vykúzliť z úspor, kúpy poriadnych rukavíc alebo nepremokavej bundy, máte vyhraté. O zábavu totiž budete mať postarané už dobrých pár mesiacov pred cestou. 

Začnite kúpou leteniek a oslovte nepálsku agentúru, ktorá vám poskytne miestneho sprievodcu a chýbajúci materiál (napríklad fixné laná), a potom začnite trénovať. Nemusíte práve dvíhať činky v posilňovni, ale fyzická zdatnosť sa vám bude hodiť, takže využite každú voľnú chvíľu na športovanie a pohyb v horách. Dobrý nápad je tiež vopred sa naladiť na situáciu v krajine, berúc do úvahy, že Nepál je jednou z najmenej rozvinutých krajín sveta. Od ubytovania a služieb teda veľa nečakajte. Spať budete v mrazivých izbách, kde je len posteľ (v tých luxusnejších možno nájdete aj skromný vešiak). Toalety nie sú splachovacie a toaletný papier môžete použiť len vtedy, ak si ho prinesiete so sebou. Tečúcu vodu nečakajte, ale sprchy sa aj tak neodporúčajú z dôvodu imunity, takže vám až tak chýbať nebudú. A pripravte sa na to, že po nekonečnej horskej drine zo sedla do sedla vás čaká len spánok, v chatách vás naozaj nič lepšie nečaká. Zdá sa vám táto cesta stále ako sen? Potom ste prešli prvou hypotetickou skúškou odvahy a môžete vyraziť!

Zoznámenie sa s Káthmandu a odchod do údolia Khumbu

Po únavnej ceste cez Spojené arabské emiráty sme po 24 hodinách v lietadle a na letiskách pristáli v hlavnom meste Nepálu. Spolu s ďalšími turistami sme zamierili do azda najznámejšej štvrte Thamel, kde nás v preplnených uliciach plných falošného horského vybavenia, predavačov hašiša a rikší čakal trojhviezdičkový hotel. Tešil som sa na poslednú noc v civilizácii a horúcu sprchu. Dostal som špinavý uterák a v izbe, ktorá bola kúpeľňou aj záchodom na dvoch metroch štvorcových, tieklo len veľmi vlažné čosi. Na aklimatizáciu na horské podmienky je to však celkom príjemné entrée. Po ochutnaní tibetského piva z fermentovaného prosa, návšteve hinduistického chrámu Pashupatinath a najväčšej budhistickej stúpy Swayambhunth sme zamierili na domáce letisko, aby sme pokračovali do Lukly, brány do horských priesmykov. Po celodennom čakaní v odletovej hale, v autobuse a na pristávacej dráhe sme skutočne odleteli, ale vlastne neprileteli. Jediným spôsobom, ako sa čo najskôr dostať do hôr, bol teda presun na letisko v Rameyape, mestečku vzdialenom asi 80 kilometrov od hlavného mesta Nepálu. Nenechajte sa oklamať - cesta džípom po prašných cestách vám zaberie ďalších minimálne šesť hodín. Zážitok len pre silných, pokiaľ ide o udržanie obsahu žalúdka, a pre tých, ktorí z jednej turistickej štvrte v Káthmandu usúdia, že ľudia v Nepále sa nemajú až tak zle. Letisko v Ramechhape by si zaslúžilo samostatnú kapitolu, ale podstatné je, že sme skutočne vzlietli z asfaltového poľa a o pol hodiny neskôr sme už vystupovali v Lukle. Živí a zdraví, čo pri pristávaní na jednom z najnebezpečnejších letísk na svete nie je úplne samozrejmé. Vo výške necelých tritisíc metrov nad zemou nás privítala krutá zima. Po horúcom Káthmandu, keď sme sa potili v šortkách a ľahkom tričku, sme sa museli poriadne obliecť. A tak sme sa na naše horské potulky vydali v čiapkach a pomaly sme sa dostali do dedinky Namche Bazaar, hlavného mesta Šerpov, miestneho Spindlerovho mlyna, v ktorom je kino, ufňukaná kaviareň, verejná práčovňa priamo v rieke, parkovisko pre jakov a obchod s predraženým toaletným papierom. V okolí mesta sme vybavili posledné papiere potrebné na trek, obdivovali krásu Ama Dablam, Lhotse a najvyššej hory sveta pri východe slnka a prvýkrát sme vystúpili nad 4 000 metrov nad morom. A po dvoch dňoch aklimatizácie sme sa konečne vydali do pustých hôr, na miesta, kde len ťažko stretnete nielen turistu, ale aj Nepálca.

Predohra: z Namche Bazaaru do prvého sedla

Cez dedinu Thame a dedinku Lunghden, jedno z najopustenejších miest široko-ďaleko, sme sa konečne dostali k prvému vrcholu treku. Sedlo Renjo La je prvou náročnou skúškou, keďže leží vo výške 5350 metrov nad morom. Výstup je naozaj tvrdá drina, tak vysoko sa dýcha o niečo ťažšie. Výstup do sedla sa zdal byť nekonečný, ale ten pocit na vrchole? Na nezaplatenie! Stáli sme tam, okolo stoviek vlajúcich modlitebných vlajok, pozerali do diaľky, nohy sa nám triasli, sotva sme už stáli v mačkách, ale bol to jeden z najkrajších momentov celého treku. Samozrejme, len do chvíle zostupu, takže keď už budete na vrchole, snažte sa vychutnať si tento okamih čo najdlhšie a počítajte s tým, že cesta dole bude ešte väčšia drina ako cesta hore. Zúfalstvo pri zostupe sa pravdepodobne dostaví veľmi rýchlo, pretože sa vás zmocní ukrutná bolesť hlavy. Dá sa to vydržať len s veľkým sebazaprením, ale iná cesta neexistuje... Ale nebojte sa, keď sa vrátite, budete si pamätať len krásu okolo seba, na miestnu bolesť pravdepodobne veľmi rýchlo zabudnete.

Tvrdá práca: Gokyo Ri a druhé sedlo

Gokyo je skvelým miestom na odpočinok po prekonaní prvého sedla. Miestna kaviareň ponúka čokoládové koláčiky, voda z neďalekého tyrkysového jazera vám zabezpečí pohodlné vypranie všetkého oblečenia (vzhľadom na váhu batohu pravdepodobne aj tak neponesiete viac ako dve tričká a dvoje spodné nohavice, takže pranie nebude trvať tak dlho) a dostupný päťtisícový kopec priamo nad osadou vám pomôže pri ďalšej aklimatizácii. Čoskoro vás čaká druhé, ešte náročnejšie sedlo, takže je dobré ešte trochu potrénovať. Okrem toho hora Gokyo Ri ponúka neuveriteľné výhľady na miestne velikány, ktorým dominuje majestátny Cho oyu a ľadovec Ngozumpa. Nenechajte si teda ujsť túto horskú scenériu (je lákavé zostať v posteli a nič nerobiť, ale na to tu predsa nie ste, však?) Na druhý deň prejdete cez sedlo Cho La, ale výhľady nedosahujú krásu prvého dňa, takže sa zásobte. Cho La je opäť len bolesť a drina, ale vrchol posiaty farebnými vlajkami, všade čistý biely sneh, úplné ticho a samota rozhodne stoja za to. Potom sa môžete tešiť na zostup do ďalšieho tábora, kde sa vám naskytne jeden z najlepších výhľadov na krásy Ama Dablamu - teda pokiaľ sa nasledujúci deň nevydáte na šesťtisícový vrchol Lobuche.

Nahor: Našich prvých 6 000 m

Na Lobuche potrebujete povolenie, noc vo vysokom tábore a horolezeckú výstroj - predsa len je to šesťtisícový vrchol a dostať sa naň si vyžaduje určité zručnosti. Naše dobrodružstvo sa začalo popoludňajším príchodom do tmavožltého expedičného stanu, kde nás privítal kuchár a po tom, čo sme sa zachumlali do páperových spacákov, búnd a rukavíc, nám naservíroval miestnu pochúťku dal bhat - ryžu s kari, zeleninou a šošovicovou polievkou. Všetko sme to zapili sladeným čajom a okolo ôsmej sme išli spať - pretože o jednej ráno nás čakal budíček a veľká túra. Za svetla padajúcich hviezd a čeloviek sme si nasadili sedlá a mačky, turistické palice sme vymenili za cepíny a jumary a nasledujúcich päť hodín sme sa prepracovávali do výšky 6119 metrov nad morom. Včasné zobudenie sa nám vyplatilo, boli sme prvou výpravou hore. Výhľad je neopísateľný, ale na vrchole nečakajte euforické stavy. Nadmorská výška vám dá naozaj zabrať, takže aj tak nebudete myslieť na nič iné ako na cestu dole. Počítajte s tým, že zlaňovanie na lane, na ktorom sú ďalšie skupiny, môže byť aj tak poriadny oriešok. V kombinácii s klasickou bolesťou hlavy, na ktorú sme si pomaly začali zvykať pri zostupe, nebola cesta dole žiadnym ošiaľom. Ja si však budem pamätať len modrú oblohu okolo seba, výhľad na Mount Everest a radosť z výstupu. A to stojí za to!

Sklamanie: cesta do základného tábora Everestu

Dediny Lobuche a Gorak Shep neponúkajú nič, čo by ste museli zažiť. Vedú však do základného tábora najvyššej hory sveta, a preto nimi denne prúdia desiatkyturistov, ktorí návštevu ľadovca, kde stojí niekoľko žltých expedičných stanov, považujú za vrchol svojej dovolenky. My sme sa nechali oklamať slávou tohto miesta a vybrali sme sa sem tiež, ale z našej chyby sa môžete poučiť a na toto miesto vôbec nemusíte ísť. V Lobuche vám síce urobia kapučíno, ale vodu nikde nenájdete. Z Kala Patharu pri Gorak Shepe je známa vyhliadka, ale Everest a iné velikány ste už videli odinakiaľ, takže na túto turistickú atrakciu sa vykašlite a zapamätajte si Nepál ako príjemné miesto, ktoré ešte nepokazil davový turizmus. Ak sem predsa len prídete, nebuďte sklamaní, varoval som vás...

Citlivé: Späť domov

Do tretieho sedla Kongma La sme sa nedostali kvôli zlému počasiu a snehu, ale vzhľadom na únavu a mnohé predchádzajúce skúsenosti sme skrátenú cestu neľutovali. Cestou z Lobuche sme si naplno užívali vymoženosti miest s nižšou nadmorskou výškou, po dvoch týždňoch sme sa opäť osprchovali (úžasný pocit), v miestnom obchode sme si kúpili krém na spálenú tvár (veľká úľava) a nakoniec sme si dopriali pivo (s klesajúcou nadmorskou výškou klesá aj cena). Cestou späť do Namche Bazaaru sa nezabudnite zastaviť v budhistickom kláštore v Tengboche a meditovať na mieste, kam si horolezci chodia po požehnanie. Potom, keď budete zostupovať do údolia, môžete sa kochať rozkvitnutými rododendronmi, cválajúcimi oslíkmi, pobehujúcimi miestnymi deťmi, všadeprítomnými modlitebnými mlynčekmi a miestnymi pochúťkami. Ak ste vegetarián, určite si prídete na svoje. Nepálci totiž jedia mäso veľmi sporadicky, takže sa pripravte na skromnejšie jedlá. Očakávajte rezance, ryžu a zemiaky vo všetkých podobách. Potom si vychutnajte gastronomické hody v hlavnom meste Káthmandu, kde sme sa zdržali posledné dva dni. Môžete tu ochutnať všetky svetové kuchyne za babku a nakupovať miestne pochúťky na najpestrejších a najdivokejších trhoch. Obdivujte chrámy na každom rohu, kŕmte opice, obdivujte mandaly a kupujte suveníry z jačej vlny. A nezabudnite na jednu vec. Po návrate domov si položíte jednu otázku: Kedy sa vrátite do krajiny bohov a hôr?

Viac informácií, kompletný popis trasy a mapa: tu.

Fotografie od I like tofu + Děvče z hor